eirwen

I tried to kill the pain
but only brought more
I lay dying
and I’m pouring crimson regret and betrayal
I’m dying praying bleeding and screaming
Am I too lost to be saved
Am I too lost?

Ja neviem, v poslednej dobe mám taký pocit, že na každého kašlem, každým opovrhujem, ignorujem...
Chcem byť sama so sebou, so svojimi hryzavými myšlienkami, ktoré mi nedajú ani spávať, budím sa v noci, nad ránom, nemôžem zaspať...
Víria mi v hlave a snažia sa ma ovládnuť. Je ich veľa - malých, no zákerných červov každodennosti i ojedinelosti...
Čím viac s nimi zápasím, tým viac sa uzatváram do seba, tým menej vnímam okolie, tým viac sa vzďaľujem...
Nechcem sa vzďaľovať, ale boje sa ťahajú stále hlbšie do púšte a ja už nevidím mesto...
Už je to možno len zotrvačnosť - čo by bolo, keby vyhubím všetky negatívne myšlienky - čo by bolo, keby negatíva neexistujú?
"I tried to kill the pain, but only brought more..." - čím viac sa snažím ovládať svoje myslenie, tým viac ma ono ovláda... Je to začarovaný kruh, z ktorého reálne východisko asi neexistuje... Iba akési utlmenie, postupné zabudnutie...
Moja cesta je divoká. A veď vlastne ja ani neviem, či je to cesta alebo len bod, na ktorom sa všetko odohráva... Ale aj tak, nemám rada neistotu... Ale sama si ju vytváram, pochybovaním, rozoberaním...

Ach, kto vlastne som, a prečo život prebieha takým divným spôsobom?

Am I too lost to be saved?