eirwen

Dnes sa mi potvrdila ďalšia z mojich teórií, a síce, že mám viac šťastia ako rozumu...
Najhrôzostrašnejší predmet zo všetkých, opradený rôznymi historkami,ktoré sa v priebehu tohto týždňa potvrdzovali reálnymi udalosťami a lietajúcimi spolužiakmi... som spravila za B!
A zrejme som si to ani nezaslúžila. Štyristo strán som skonzumovala v priebehu dvoch dňov, aj to len tak, aby sa nepovedalo... Vytiahla som si snáď tie najľahšie možné otázky, a aj tie pozliepala z, v tej chvíli vytvorených, vlastných definícií. Jednu jedinú som rozprávala s ozajstným zapálením a dokonca aj k veci... No ten zvyšok... Mala by som sa hanbiť...
Ja viem, mala by som byť šťastná, ježíš, však aj som, nesmierne, že to nemusím ešte tri razy opakovať, a takto hneď na prvý šup to vyšlo... Ale keď si spomeniem, s akou povrchnosťou som k tomu pristupovala, a tí ostatní,ktorí doplatili na to, že profesor mal v iné dni zlú náladu a venovali tomu toľko času...
Vravím si, že moja zlatá rybka už zdochla chúďa... No očividne ešte, hoci z posledného, melie dostatočne na to, aby splnila i moje najposlednejšie želania vytvorené mojím neohrozeným egom, ktorého sa samozrejme nič netýka.
Vždy si poviem, veď nabudúce už budem k (tej ktorej, i inej) veci pristupovať zodpovedne a rozvážne, no nakoniec to aj tak upadne to roviny spoliehania sa na tú úbohú rybku.
Príde mi to nespravodlvé voči iným, na jednej strane, no moje ego neuveriteľne povznášajúcim, na strane druhej...
Čo už, keď ani zlomený a krvácajúci nos nepomôže...