eirwen

Neustále sa pýtam na zmysel. Zmysel bytia, keď na konci ma čaká smrť, na zmysel vzťahov, keď dnes je snáď už trendom, že len máloktorý pretrvá všetky úskalia, pýtam sa, aká cesta je správna, keď stále nemôžem nájsť tú moju...
No sú to všetko otázky, na ktoré odpovedí niet. Jedine časom. No aj to zväčša, keď už to nebude podstatné, pretože bude príliš neskoro.

"Ani nevieš aké máš šťastie..." Veru, často si to ani neuvedomujem... Zaslúžim si také vôbec? Neustále toto šťastie podrobovať otázkam, pochybnostiam...
No na druhej strane, i keď neviem, po akej ceste kráčam, dáva mi to istotu. Lebo na ničom inšom nezáleží.

"Láska je vágny pojem..." Láska je LEN slovo. Tak ako všetky iné slová, je to len niečo veľmi subjektívne, pod čím si každý predstaví to svoje.
Pre mňa znamená vytúžené nájdenie samej seba v niekom druhom. Niečo, čo ani otázky nedokážu zničiť, hoci so sebou takto prinášajú otázky ďalšie. Keď sa niekto úprimne snaží pochopiť moje zmýšľanie, aj keď často ostáva na míle vzdialený. Spoločné spomienky, tiché asociácie s miernym úškrnom. Mlčanie, keď slová netreba, nekonečné filozofovanie alebo iba tlachanie, keď príde chuť. Dôvera, istota, úsmevy, bozky, dotyky, pochopenie, priblíženie sa, útočisko, slzy, otázky...

Aj keď iní ma majú za blázna, on nie. Dokonca sa niekedy smeje na mojich vtipoch :)
A to je práve okamih, kedy nachádzam samú seba.