eirwen

Dni mi prídu také krásne, svet je krásny, rozplývam sa nad maličkosťami a problémy zrazu neexistujú...

Radujem sa, konečne si začínam uvedomovať skutočný význam priateľstva a lásky, potrebu niekoho mať na blízku... Vážim si to... všetko... Možno si ani nezaslúžim toľko šťastia naraz...

Všetko to prišlo tak náhodne a nečakane, nadväzujúco... škola, realita, ON...

Niekedy sa ráno zobudím s obavou, že som sa prebrala z tohto sna, že všetko sa vráti späť, a možno sa raz vráti... nechcem, ale môže...

Je to dokonalé. Čo je zlé na dokonalosti? To, že dokonalosť vyzerá umelo. Nič nie je dokonalé. To v nedokonalosti spočíva krása.

Prečo hľadať chyby tam, kde nie sú? Nehľadám, len stále nemôžem uveriť...
Možno toto je to, čo potvrdzuje, že to dokonalé nie je a teda niet sa čím zaoberať - tá otázka, či je to vôbec možné.

Ktovie, možno len snívam... v tom prípade ma nebuďte... :)