Kľud. Zovšednený stereotyp plný istoty. Bez stresu. Bez autobusov. Viem čo ma čaká. A viem, že neprídu negatívne prekvapenia.
Aké ironické. Fakt, s ktorým sa nemôžem stále dostatočne vyrovnať, je to, že nepoznám budúcnosť. Vlastne ani neviem, čo by mi to malo priniesť. Viac istoty? Asi je to hlúpe, a určite nevhodné pre typ, akým som ja.
Možno to neni ani tak o poznaní budúcnosti ako o tom, že už chcem mať pokoj. Od všetkého. Od školy, od pseudozábavy predurčenej spoločnosťou, ktorej sa tak perfektne vyhýbam už viac rokov... Od starostí, od problémov, od neistôt, od otázok...
Chcem žiť konečne ako vyrovnaný človek. Netúžiaci, nebažiaci po nedosiahnuteľnom, spokojný a šťastný tam, kde je, s tým, čo má.
Žiť niekde na samote, osamote, poprípade s tým, koho milujem, starať sa o bylinky v kvetináčoch, o záhradku pred domčekom, o zvieratká v maštali...
Naplnený život. Nielen nekonečné naháňanie niečoho, čo možno ani neexistuje. Keď nevidím koniec, frustruje to oveľa viac akoby to mohlo baviť.
Bohvie, či niekedy nájdem to, čo tak zúfalo hľadám - pokoj a vyrovnanosť. Najprv sa musím zmieriť s mnohými vecami - s dobou, v ktorej žijem, s tendenciami, ktoré posúvajú tento svet, s nemožnosťou okamžitého riešenia...
Niekedy sa cítim slabá, nemám ani chuť ani odvahu pokračovať, poznávať nové. Len apaticky sedím a čakám, či sa niečo odrazu nestane...
Ešte sa nikdy nestalo.....
Začínam podozrievať nedele
28.01.2007 21:59:03
Komentáre
hmmm eirwen,ak dosiahneš métu
Ale pokoj,kľud či iné variacie nájdeš i pri bohulibej činnosti,ktorá ťa napĺňa..napr pri písaní článkov.
Tak a teraz šup šup zo stoličky :)
Je mi to luto....
Možno ani neviem ,ako sa na Blogoch správať. Neviem, či má toto byť diskusia o nestrannom probléme doby, alebo odpisovanie priamo autorovi a to veľmi osobne.
Z toho nadpisu som si myslel, že ideš hovoriť o dni, ktorý máme svätiť, ale nakoniec je z toho niečo iné, hoc dalo by sa rozprávať o plnosti Nedele z pohľadu veriaceho. To nebudem robiť takto priamo, no na druhú stranu tento princíp ani nevymažem zo srdca.
V prvom rade chcem zložiť poklonu pred Tvojou vierou, akú nemá ani polovica kresťanov. Sama na konci listu priznávaš, že Ešte sa nič nestalo, no napriekt tomu stále VERÍŠ, že na tejto svojej ceste raz nájdeš to, po čom túžiš. Ani ja sám takú vieru nemám - naozaj NEVERÍM, že niekedy budeš šťastná, ak si ponecháš tento pohľad na vec. A nie ej ľahké byť v takejto pozícii, lebo mi na Tebe záleží (aj keď sa stali rôzne veci).
V celom článku hovoríš o svojich postojoch, pocitoch a túžbach a ani v jednej vete nepíšeš, že chceš naozaj zmeniť samú seba. My veriaci (áno, tá sku...ná viera o ktorej si písala, hoci je to už zmazané - neverím, že aj zo srdca), my k tomu pristupujeme inak, čítaj a vnímaj: "A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé." Rimanom12,2. A nikoho z nás ani vo sne nenapadne, že záhradka, pokoj, kvietky a milý sú tým, čo naplní človeka. Ak si videla film Želary, tam to tvorca krásne zachytil. Tá žena vyšla z hriešneho života, dostala muža, domček v prírode, plný život... a čo z toho? To je život?... Objektom, na ktorý sa upla, bol človek , alebo prostredie...teda stvorené veci o ktoré sa dá prísť a o ktoré aj raz prídeme. Na konci filmu ide opäť ako mestská lekárka v aute...stratila veľa. Už len hľadí do minulosti. Nostalgia. Nepreniesla tú krásu na iné miesto, do iného života, medzi iných ľudí.
Ak dovolíš, ja budem veriť v také naplnenie (áno, aj nedeľné), ktoré mení človeka, nie len mu dáva to, po čom túži. PRETO nikdy neprijmem za cieľ odstránenie zla a bolesti na svete, ale odstránenie hriechu. Kristus neprišiel na to ,aby nám kríž vzal, ale aby ho niesol s nami a dal mu VÝZNAM, inak človek padne na kolená a zatrpkne vždy, keď sa so zlom stretne.
Čo povedal anjel Jozefovi, aby prijal Máriu? : "Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Mt1,21 ...a aj sa s anjelmi nerád hádam....oni sú trochu viac pri "zdroji".
Takže čo nás robí neslobodnými? "Zovšednený stereotyp plný istoty" alebo "to, že nepoznám budúcnosť" alebo že "chcem mať pokoj. Od všetkého", či byť "Netúžiaci, nebažiaci po nedosiahnuteľnom" ?? Ale ty po tom túžiš Eirwen. Ty to všetko chceš bez toho, čo Boh s láskou odkázal tým, čo chcú mať naplnený život: "premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa"...
Ešte raz musím povedať, že Tvoja viera je príliš silná. Chceš si privodiť pokoj, aby si bola šťastná a pritom máš okolo seba milión svedectiev o ľuďoch, čo niesli pokoj v sebe a to na miesta, ktoré boli plné nešťastných ... plné neistoty. Chceš hľadať pravdu bez pravdy, zmeniť niečo bez potreby sa meniť, kráčať ďalej a zároveň sedíš a čakáš.
V Písme je podobenstvo o tom, že nové víno sa nesmie naliať do starých mechov, ktoré sú plné záplat a zatuchnutej kože.
Vždy som veril, že máš srdce, verím v to aj dnes. Nie v to, že ľahko nájdeš Pravdu, to si ma už presvedčila...a Boha tiež.
Stvorenia sú primalé na to, aby vyplnili nesmiernu priepasť, ktorú v tebe vyhĺbil Ježiš. Nedaj im v sebe žiaden priestor. (sv.Terezka)