Prečo je v našej škole taký bordel a nič sa nedozviem načas?
No vlastne, asi by som mala byť vďačná... že tam musím ísť, aj keď zrejme kvôli ničomu zabijem štyri dni mimo domu.
Už to potrebujem ako vodu, znovu raz odísť z tejto zavšivavenej oblasti... teším sa ako, hoci nad knižkami, ale predsa len, prídem na iné myšlienky, nadýcham sa čerstvého vzduchu, prečistím si hlavu, vypnem telefón a nespomeniem si ani na jednu osobu z tadiaľto.
Ja už fakt neviem, kde je môj problém, alebo že by som ich mala toľko, že ich v tom mori nerozoznávam?
Čas od času upadám do akejsi depresívnej letargie, kedy len odvrkujem a hlavne tým, na ktorých mi záleží najviac. Aj teraz. A ešte, nemôžem potlačiť strašnú nenávisť voči okoliu a pocity krivdy, hoci viem, že sú neoprávnené.
A hrozne ma štvú tie sľuby! Aj som to začala brať s tým, že čo je plánované dlhšie než dve hodiny je mi ukradnuté, aj to pomáhalo... ale zabudla som na to a znovu naivne uverila!
Je to jedno. Idem do fucka, s foťákom si sadnem ku starej kaplnke doprostred lesa a zresetujem si hlavu, ako sa spieva v jednej pesničke... Každý systém to predsa čas od času potrebuje......
Komentáre
Vždy na sklonku nového roku ma tiež