eirwen

Pustím si hudbu a presuniem sa o svet ďalej.

Strácam totálne pojem o priestore a čase, o tom, čo sa deje, o tom, čo mi druhý rozprávajú.
Prestávam chápať, prestávam byť chápaná, strácajú sa mi súvistlosti.
Som ako posadnutá, ovládaná démonom, tak sladkým, no despotickým, ovládajúcim moju myseľ i konanie.
Nemôžem sa sústrediť. Preto nechápem.Vydávam zo seba len útržky nejakých "zrejme viet", ktoré po opätovnom zopakovaní zmysel nemajú.
Droga prúdiaca telom, zvádzajúci diabol, energia víriaca celým vnútrom.
Hudba.
Tak nádherne dynamická, tak zvláštne upokojujúca.
Burácajúca, ničiaca, výbušná...
Jemná, kľudná, bezpečná....

Preto si čisto na hudbu vždy vyhradím zvlášť čas.