Sú chvíle, kedy potrebujem silné rameno viac než čokoľvek iné.
Opreť sa a plakať.
Vyžalovať sa, aká neskutočná je realita, aká som ja nemožná.
Zaspomínať si, a pri každej spomienke, ktorá ma rozľútostí, cítiť pohladenie.
Byť slabá, a vedieť, že mi aj tak nič nehrozí.
Nepotrebujem slová, stačí mi jeden obyčajný pocit... že je tu so mnou.
Škoda, že nestačí zavolať Supermane, pomóc!
Potrebujem ťa
22.01.2007 23:45:16
Komentáre
to potrebujem aj ja...
paradox je, ze ja take :) mam
hmmm....
superman
Pri Supermanovej vyťaženosti
preco nie
HMMM